Alfonz Bednár

Narodil sa 19. októbra 1914 v Rožnovej Neporadzi (teraz Neporadza). Vysokoškolské štúdiá absolvoval na Filozofickej fakulte v Prahe (1934 – 1938) a v Bratislave (1938 – 1940). Pôsobil ako stredoškolský profesor v Liptovskom Mikuláši a Bardejove. Po roku 1945 pracoval na Povereníctve informácií v Bratislave, bol lektorom vydavateľstva Pravda a redaktorom vydavateľstva Slovenský spisovateľ. Od roku 1960 takmer dvadsať rokov pôsobil ako dramaturg a scenárista v Československom filme v Bratislave. Zomrel 9. novembra 1989.

 

Literárna tvorba

Próza

Sklený vrch (1954), Hodiny a minúty (1956), Cudzí (1960), Hromový zub (1964), Balkón bol privysoko (1968), Za hrsť drobných (v kazete z Péšávaru) (1974), Za hrsť drobných (v umelom Cézarovi) (1977), Blok 4/B (1977), Pri holbách smoly (1978), Za hrsť drobných (z rozvojovej planéty Tryfé) (1981), Ako sme sušili bielizeň (1985), Výpoveď (1986), Osamelý Havran (1988), Role I – II (1995)

Esej

Grécke zátišie (1958) Z rozhovorov alebo Edele a iné veci tohoto sveta (autentické nahrávky rozhovorov s dcérou Katarínou Kenížovou-Bednárovou, 1994)

Pre deti a mládež

Strom (1949), Márne chúťky na pochúťky (1950), Dva stromy (1963)

Scenáristika

Kolíska (1957, spoluautor D. Grečner), Slnko v sieti (1963), Organ (1964), Tri sestry (1966), Smola a slzy (1968), Génius (1968), Javor a Juliana (1971), Veľká noc, veľký deň (1974, spolupráca Š. Uher), Penelopa (1975), Kamarátky (1977), Moje kone vrané (1979, spolupráca Š. Uher)

Preklad

Prekladal z anglickej a americkej prózy: N. Balchin, D. Defoe, C. A. Doyle, H. Fast, J. Galsworthy, E. Hemingway, J. Heym, S. Lewis, J. London, G. B. Shaw, M. Twain

Charakteristika tvorby

Vyše tridsaťročné účinkovanie Alfonza Bednára v slovenskej literatúre prinieslo do jej prozaického fondu výrazné umelecké hodnoty. Aj keď bol kritikou zaraďovaný do tzv. povstaleckej prózy, je od samého začiatku osobitým autorom, ktorý neprijímal hotové ideové schémy, ale šiel vlastnou tvorivou cestou – hoci ustavične narážal na nevôľu moci a nepochopenie kritiky. Už v románe Sklený vrch, denníkovej spovedi mladej ženy, ktorej zápas o vyrovnanie sa s vlastnou minulosťou sa končí tragicky, Bednár dovtedy striktne spoločensky determinovaného hrdinu nahradil hrdinom s individuálnym a navyše tragickým osudom. Román získal nezvyčajný čitateľský ohlas nielen vďaka Bednárovej autorskej odvahe, ale aj preto, lebo prišiel s novými výstavbovými prostriedkami do slovenskej prózy: sujet s “tajomstvom”, striedanie niekoľkých časových rovín, intímna denníková forma záznamov, vynikajúce rozprávačstvo a suverénne ovládanie rozmanitých rozprávačských techník a postupov modernej, najmä anglosaskej prózy. Vo výraznej miere sa to prejavilo aj v novelách Hodiny a minúty. Napriek ich výrazným umeleckým kvalitám časť literárnej kritiky toto dielo označila za “netriedne” a “abstraktne humanistické” a cenzúra z knihy vyradila novelu Rozostavaný dom (celý súbor vyšiel kompletne až v roku 1962). Bednár v novelách ako prvý ukázal “odkliatu” tvár Povstania a vôbec spoločenskú situáciu druhej svetovej vojny. Umelecky účinným spôsobom zobrazil temné, pudové stránky v človeku – aj v takom, ktorý stál na “správnej” strane dejín. Na ostré výpady odpovedal po bednárovsky: “Neviem o takej dejinnej udalosti, ktorú by nesprevádzala špina, krv a des a z ktorej by sa človek nevymaňoval za nesmiernych útrap, veľmi namáhavo a veľmi pomaly k tomu, aby bol hoden byť nazývaný človekom.” Moderným epickým svedectvom o slovenskej dedine v jej polstoročnom vývoji je román Hromový zub. Tento román možno označiť ako umelecky novátorský, lebo ukazuje slovenskú dedinu znútra, mapuje jej hlbinné polohy, umelecky ťaží z jej historickej a mýtickej pamäti. Bola to však len prvá časť zamýšľaného románového cyklu Role, ktorý v úplnej podobe mohol (znova z cenzúrnych dôvodov) vyjsť až po páde komunistického režimu. V druhej polovici šesťdesiatych rokov sa Bednár začal orientovať vo svojej epike na súčasnosť. V rovnakom umeleckom a občianskom “predstihu” sa opäť podujal klásť nepríjemné otázky vtedajšej “socialistickej” prítomnosti. Volil si prevažne formu alegórie, podobenstva a satiry. Drámu vystriedala groteska, zvierací pohľad na človeka (“rozprávačom” jeho troch románov zo súčasnosti je pes). Alfonz Bednár je aj autorom literárnych scenárov Slnko v sieti a Organ, ktoré stáli pri zrode novej vlny moderného slovenského filmu na začiatku 60. rokov. Posmrtné vydanie románovej epopeje Role len potvrdilo vysoké umelecké kvality Bednárovho diela a jeho nezastupiteľné miesto v modernej slovenskej literatúre.

Napísali o Alfonzovi Bednárovi

Už v prvotine Sklený vrch sa ohláša myšlienka o nejednoduchosti, nepriehľadnosti ľudského indivídua, od začiatku pre neho človek je zmiešanina a divná bytosť. Táto charakteristika neplatí len o výnimočných centrálnych aj okrajových postavách Bednárovho diela, ale o autorovej koncepcii človeka vôbec. Sujetová a kompozičná výstavba Bednárových noviel znamená v našej próze výrazné nóvum. Touto zložkou takmer každé jeho dielo prekvapí: Sklený vrch denníkovosťou, Hodiny a minúty štruktúrou epických pásiem, Hromový zub epickou mohutnosťou. Albín Bagin

Alfonz Bednár je typ prozaika, ktorý sa označuje ako rodený epik. Jeho epika však nie je žánrovo ani štýlovo jednotvárna: denníková podoba Skleného vrchu, cyklus rozsiahlych noviel so sujetovou i významovou osciláciou na línii minulosť-prítomnosť, cyklus noviel zo súčasného života Za hrsť drobných a zároveň s tým všetkým Hromový zub ako celistvý obraz slovenskej dediny za posledné polstoročie. V ňom sa do jednotného veľkého epického štýlu integrujú nielen tendencie autorovho vlastného umeleckého vývinu, ale aj niekoľko tendencií autorovho vlastného umeleckého vývinu a slovenskej epickej prózy vôbec, od jej klasickej realistickej podoby cez tendencie naturalistickej prózy švantnerovského typu až po postupy súčasnej modernej prózy. Július Noge

Vedno s hľadačstvom a novátorstvom Bednár v každom svojom diele preukázal vysoké umelecké, mysliteľské a spoločenské hodnoty svojej tvorby a zaradil sa nielen medzi popredných predstaviteľov slovenskej prózy, ale je v mnohom pozoruhodný aj z hľadiska vývinových tendencií súčasnej svetovej literatúry. Pavol Plutko

Sklený vrch predstavuje začiatok odmäku v slovenskej literatúre a začiatok reakcie na zjednodušené, schematické, krikľavo demagogické opusy hrdinstva komunistov. Robert B. Pynsent

V slovenskej a českej literatúre zriedka nájdeme také sebaisté narábanie s materiálom imaginácie a takú lyricko-epickú šírku. Práve autorova schopnosť zjednotiť rôzne tvorivé postupy tvoria rámec jeho videnia sveta v celej jeho filozofickej zložitosti. Alfred Thomas

Zdroj: www.litcentrum.sk

Fotogaléria